„Učiteľ musí byť umelcom vrelo milujúcim svoju prácu.“

Tento citát, ktorý zdobí jednu zo stien zborovne školy, majú učitelia Základnej školy, Komenského 12 v Sobranciach pred sebou už takmer 30 rokov. Je to tak. Čas sa nedá zastaviť. Už ho mnoho uplynulo od chvíle, keď prví žiaci zasadli do lavíc tejto školy, aby v nich všetci pedagogickí pracovníci mohli zasievať zrnká vedomostí, pretvárať ich v tvorivé osobnosti a vychovávať z nich plnohodnotných členov spoločnosti.

Zaiste, každý kto zažil slávnostnú atmosféru prvých dní prevádzky školy si na tieto okamihy s radosťou zaspomína. Ja si taktiež veľmi rád pripomínam chvíle, keď počas prázdnin v roku 1980 som sa so svojimi spolužiakmi pod vedením triednej učiteľky pani Šlapákovej podieľal na čistení a príprave našich budúcich tried, aby sme 1. septembra 1980 plní napätia a očakávania prekročili prah školy a začali písať históriu II.základnej školy. Nadšenie bolo veľké. Aj keď niektoré priestory školy sa dokončovali postupne, otvorenie školy bolo pre sobranský región veľkým prínosom. Kapacitne sa odbremenila I.základná škola, vznikli nové pracovné miesta pre kvalifikovaných učiteľov a naplno sa rozbehla a spestrila záujmovo-výchovná činnosť, ako aj nespočetné množstvo ďalších aktivít, ktoré ostávajú natrvalo v pamätiach všetkých, ktorí pôsobili a pôsobia na škole.

V súčasnosti, keď sa školský systém na Slovensku stretáva s mnohými ťažkosťami spojenými s jeho transformáciou si želám, aby zápal a entuziazmus, ktorý bolo cítiť na škole pred 30 rokmi bol v dušiach pedagógov aj dnes. Želám si, aby školu v jej ďalších osudoch čakalo množstvo krásnych a úspešných chvíľ, aby škola dokázala vychovávať kvalitných absolventov schopných šíriť jej dobré meno. V tejto súvislosti sa vedenie školy snaží v maximálnej miere zabezpečiť optimálne podmienky pre prácu učiteľov a žiakov s dôrazom na zavedenie informačno-komunikačných technológii do vyučovacieho procesu a skvalitnenie vyučovania cudzích jazykov, čo sú prirodzené atribúty modernej spoločnosti. V neposlednom rade si želám, aby každý, kto vstúpi na pôdu našej „NOVEJ ŠKOLY“ zažil jej príjemnú a pokojnú atmosféru.

Touto cestou by som sa chcel poďakovať všetkým bývalým aj súčasným pedagogickým i nepedagogickým pracovníkom za prácu, ktorú vykonali pri výchove mladej generácie a rozvoji školy. Ďakujem žiakom školy za ich usilovnú každodennú námahu, ďakujem rodičom ako aj všetkým, ktorí pomáhajú škole za ich spoluprácu.

Do budúcnosti prajem našej škole veľa úspešných a tvorivých rokov.

 

Ing. Ján VALIGA

riaditeľ školy

 

Zo spomienok prvého riaditeľa školy

 V 70-tych rokoch vyvstala nutná požiadavka výstavby novej II.ZŠ v Sobranciach, nakoľko na I.ZŠ sa vyučovalo so 100% smennosťou. Potreba stavby si vyžiadala rozvoj mesta, ale aj predtým integráciu malotriednych škôl v okolí Sobraniec. I napriek úsiliu vtedajších straníckych a štátnych orgánov bolo veľmi ťažko zaradiť výstavbu školy do výstavby v rámci komplexnej bytovej výstavby. No po jej zaradení výstavba pokračovala pomaly. Na jej otvorenie čakali rodičia, deti, ale aj pedagógovia, ktorí učili v preplnených triedach a v ročníkoch 1.-4. sa vyučovalo v popoludňajších hodinách, čiže 100% smennosť.

Keď sa už konečne stanovil termín otvorenia na 1.september 1980, bola škola nedokončená. S jej ukončením sa začalo finišovať v jarných a letných mesiacoch roku 1980.

Na školu som nastúpil 1.júna 1980, no po prehliadke stavby som mav stanovenom termíne sa škola neotvorí. S  kádrovou prípravou som začal pracovať od svojho nástupu na školu. Koncom júna 1980 došlo k rozdeleniu pedagogického kolektívu a žiakov. Prevažná väčšina žiakov a učiteľov bola nadšená, že odchádza do novej školy, priestranných tried, kde nebude popoludňajšie vyučovanie, kde bude dostatok priestorov pre voľný čas žiakov.

V spolupráci so ZRPŠ som začal organizovať brigádu rodičov a žiakov na upratovanie a čistenie interiéru budovy. Najviac práce sa urobilo v posledný augustový týždeň, keď sa triedy a kabinety zaplnili novým nábytkom a učebnými pomôckami, ktoré som zabezpečil počas svojho krátkeho pôsobenia vo funkcii.

U všetkých pedagogických pracovníkov bolo obrovské nadšenie skvalitňovať svoju prácu so žiakmi. Zdá sa mi, že v tom čase neboli prekážky, ktoré by sa nedali zvládnuť. Hneď po otvorení školského roka sa v plnom rozsahu využívala didaktická technika. Metodické orgány školy hľadali nové formy a metódy práce so žiakmi na vyučovacích hodinách i mimo vyučovania. Rozvíjali talenty v rôznych súťažiach a olympiádach, ktoré boli v tom čase organizované MŠ SSR a štátnymi orgánmi. V priebehu 2-3 školských rokov dosiahli žiaci pozoruhodné výsledky v súťažiach z humanitných a prírodovedných predmetov. Osobitne dobré výsledky v prírodovedných predmetoch podnietili vedenie školy vytvoriť podmienky pre rozvoj vedomostí žiakov v týchto predmetoch s tým, že spolu s odborom školstva okresného národného výboru požiadalo o vytvorenie tried s rozšíreným vyučovaním matematiky a prírodovedných predmetov. Súbežne s tým bola na škole vytvorená učebňa s výpočtovou technikou. Žiaci mali možnosť zaúčať sa tajom výpočtovej techniky.

Tieto možnosti zvyšovali eminentný záujem o prácu školy. Vyučujúci to v plnom rozsahu využívali na rozšírenie vedomostí žiakov, ktorí potom nemali problémy s prijímacími pohovormi, ale hlavne s voľbou povolania, najmä umiestnenia na SŠ a gymnázia, ktoré v tomto období pripravovali žiakov na štúdium na vysoké školy.

V tomto období bola škola priekopníkom v sobranskom regióne v uplatňovaní moderných pohľadov na skvalitňovanie vedomostnej úrovne žiakov. Okrem týchto foriem bola na škole urobená inštalácia na vnútorný televízny okruh, čím sa mal zvýšiť záujem o televízne vysielanie, využívanie videokaziet a inú vizuálnu techniku. No tento zámer vedenia školy sa už nedokončil a jeho realizácia príchodom nežnej revolúcie a organizačnými zmenami v celom školstve sa úplne zastavila a treba povedať, že aj zlikvidovala.

 No po určitom období stagnácie školského systému dochádza v súčasnom období k skvalitňovaniu práce učiteľov rôznymi formami prístupu k žiakom a možno, že o krátky čas budeme na školách zavádzať výpočtovú a didaktickú techniku. No udržiavaním toho, čo tu už bolo, mohla byť škola určitým predvojom pre ostatné školy sobranského regiónu.

Dnes pri oslave 20-teho výročia vzniku II.ZŠ s pocitom spokojnosti spomínam na chvíle, ktoré som počas svojho 10-ročného pôsobenia na škole zažil pri zabezpečovaní a skvalitňovaní práce pedagogického kolektívu a žiakov školy, hoci počas tejto mojej činnosti bolo veľa prekážok na úseku prevádzky (pretekanie strechy, úprava terénu, výstavba ihrísk a ich vyasfaltovanie). Teší ma, že škola je aj naďalej ustanovizňou, ktorá zabezpečuje vedomostný a morálny rast mládeže.

Želám vedeniu školy, pedagogickému kolektívu a žiakom veľa úspechov v práci pri skvalitňovaní výchovno-vzdelávacieho procesu a zvyšovaní vedomostnej úrovne žiakov.

 

Mgr. Ján Petro

Riaditeľ školy ( 1980 – 1991 )

 

 

OBZRETÍM SA DO MINULOSTI NACHÁDZAME SILU DO BUDÚCNOSTI…

 

Vznik II.základnej deväťročnej školy v Sobranciach a jej 20 ročná výchovno-vzdelávacia činnosť

 1.septembra 1980 sa po prvýkrát otvorili brány II.základnej deväťročnej školy v Sobranciach.

Jej zriadenie malo pre náš región veľký význam, pretože I.základná deväťročná škola už nestačila svojou kapacitou poskytovať základné vzdelanie všetkým školopovinným deťom regiónu, nakoľko k Sobranciam bolo pričlenených aj 8 okolitých obcí.

Základný kameň pre výstavbu II.ZDŠ bol slávnostne položený na jeseň, dňa 20.10.1976, za prítomnosti p. Pirča, vtedajšieho tajomníka KV KSS v Košiciach. S jej výstavbou sa však začalo až vo februári 1977. Investorom stavby bol Stavoinvesta Košice a výstavbu neskôr prevzali Pozemné stavby v Michalovciach. Aby škola mohla byť daná do užívania včas, pomáhali pri jej dokončovaní rodičia, učitelia i žiaci. Počas letných prázdnin pred otvorením školy rodičia i učitelia odpracovali pri upratovaní tried a úprave okolia 6000 brigádnických hodín a žiaci 3000 brigádnických hodín.

Škola bola daná do užívania 1.septembra 1980, no len jej učebňová časť. Školská jedáleň bola otvorená o 2 mesiace neskôr, 1.novembra 1980 a telocvičňa a areál školy boli aj naďalej v štádiu výstavby.

Dňa 1.júna 1980 bol pre novovybudovanú školu vymenovaný riaditeľ školy, Ján Petro, bývalý okresný inšpektor. Za jeho zástupcu bol menovaný Ján Mižák, zástupca z I.ZDŠ v Sobranciach. Od školského roku 1982/1983 bol zástupcom riaditeľa pre 1.stupeň Ján Kelemen)

Učiteľský zbor tvorili kvalifikovaní učitelia. V 1.-4.ročníku vyučovali: Mária Dziaková, Valéria Hocková, Magdaléna Chocholičová, Ružena Kokošová, Helena Mikovčíková, Margita Popovičová, Veronika Rovňáková, Alžbeta Šuchtová, Mária Tomková a Milena Žoffčáková. . Žiaci z 1.-4.ročníka trávievali čas po vyučovaní v školskej družine. Jej vedúcou vychovávateľkou bola Irena Barnová. Ďaľšími vychovávateľkami boli Petronela Kotanová, Veronika Ropoviková, Anna Rosochová a Margita Sotáková.

V 5.-9.ročníku vyučovali: Mária Balogová, Ľudovít Faltus, Irena Gavulová, Michal Hudák, Mária Ihnátová, Magdaléna Iľková, Anna Jenčová, Jozef Kunder, Mária Lechmanová, Oľga Nebesníková, Juraj Rovňák, Zuzana Serbáková, Margita Šlapáková, Ján Tilický, Ján Timko, Mária Varjanová a Anna Viňanská. O voľný čas detí v 5.-6.ročníku sa starali dve oddelenia školských klubov, v ktorých pracovali Ján Lešo a Peter Krejčí.

K prevádzkovým pracovníkom školy patrili: Emil Rozhon – školník, Štefan Jenčík – kurič, Helena Furdová – hospodárka školy, Jozefína Mihaľová (Polievková) – vedúca školskej jedálne a 5 upratovačiek.

Hneď od začiatku sa na škole pod vedením pedagógov rozbehla bohatá krúžková činnosť. Vznikli prvé záujmové útvary; krúžok spoločenského tanca, recitačný, požiarnický, fotografický, gymnastický, gitarový, prírodovedný, zdravotnícky, atď. Výsledky krúžkovej činnosti boli potom prezentované na rôznych okresných súťažiach a oslavách, na ktoré žiaci boli poverení pripraviť kultúrny program. V okresných súťažiach naši žiaci získali 1.miesto v prednese poézie a prózy Hviezdoslavov Kubín, 1.miesto v prednese ruskej poézie a prózy Puškinov pamätník, v matematickej olympiáde.. Popredné miesta získali žiaci aj v aranžovaní kvetov, v stolnom tenise, šachu, basketbale, volejbale, futbale, tanci, v požiarnickej súťaži „Plameň 81“, či v Behu Smeny .

Žiaci boli organizovaní v pionierskej skupine, ktorá mala 21 oddielových vedúcich, z toho 18 z radov učiteľov a 29 inštruktorov z radov študentov. Vedúcou PS bola Jana Bučková.

 Na škole boli vytvorené spoločenské organizácie: ROH, ktorého predsedom bol pán učiteľ Michal Hudák, ZČSSP s predsedníčkou Oľgou Nebesníkovou a SZŽ s predsedníčkou Annou Jenčovou.

Učitelia sa ako uvedomelí členovia socialistickej spoločnosti museli zúčastňovať ideovo-politického vzdelávania. Boli teda podľa pokynov vtedajších straníckych orgánov orientovaní na politické aktivity, čo viedlo k politizácii školy, k tvrdému presadzovaniu jedného marxistického vedeckého svetonázoru.

Z iniciatívy pani učiteľky Oľgy Nebesníkovej st. bol na škole založený Klub medzinárodného priateľstva (KMP) s počtom 20 členov. Výbor Klubu schválil plán práce a rozhodol sa pomenovať Klub podľa armádneho generála, hrdinu ZSSR, Ľudvíka Svobodu. Jeho členovia pracovali v sekcii pisateľskej (žiaci si písali s veteránmi II.svetovej vojny, so školami ZSSR, so socialistickými krajinami), kultúrno-propagačnej a zberateľskej. Žiaci pracovali veľmi aktívne, nazhromaždili veľa vzácnych písomných materiálov a nadviazali písomné družobné styky s osloboditeľmi nášho mesta. Klub si písal aj kroniku. Dňa 21.júna 1981 jeho členovia uskutočnili družobnú návštevu 21.pionierskej skupiny Střelka – ZDŠ Sázavská 5 v Prahe. Z Prahy si žiaci odniesli príjemné a nezabudnuteľné zážitky.

Čestnou členkou KMP sa stala Roza Ignaťjevna Sufronová, veteránka II.svetovej vojny, ktorá uskutočnila peší pochod po stopách I.československého armádneho zboru z Buzuluku do Prahy. Dňa 11.júna 1983 navštívila našu školu a stretla sa so žiakmi i učiteľmi na spoločnej besede, ktorá bola veľmi zaujímavá, živá a bezprostredná.. Rozprávala o svojich zážitkoch z II.svetovej vojny, o hrôzach, ktoré videla na vlastné oči i o tom, ako svojimi pesničkami ako členka estrádnej skupiny pomáhala v boji proti nepriateľovi a vlievala silu a odhodlanie do ďaľšieho boja.

Dňa 30.júna 1981 sa pani učiteľka Oľga Nebesníková st. vo veku 55 rokov a Petronela Kotanová vo veku 58 rokov rozlúčili s učiteľským kolektívom a odišli do dôchodku.

II.ZDŠ mala v prvom školskom roku 1980/1981 524 žiakov. Na koncoročnej vyhodnocujúcej pedagogickej rade bolo konštatované, že z celkového počtu žiakov prospelo na konci školského roka 510 žiakov, 128 žiakov prospelo s vyznamenaním a 14 žiakov neprospelo.

30.júna 1981 bol prvý školský rok slávnostne ukončený.

Odvtedy bolo takýchto začiatkov a koncov dvadsať. Dvadsať rokov v živote človeka, ale i v živote školy je vekom zrelosti, skúsenosti a v prípade II.ZŠ i bohatej výchovno-vzdelávacej činnosti. Listovaním v kronike školy sa dozvieme, že v práci so žiakmi sa nezabúdalo ani na besedy s významnými spisovateľmi. So spisovateľmi, ktorí veľa cestovali, poznali mnoho ľudí a mohli deťom priblížiť poznatky prekračujúce hranice ich bydliska. Prostredníctvom svojich diel im sprostredkovali svet ich budúcich, možno aj životných ciest.

Veľmi milé spomienky ostali žiakom na zaslúžilého umelca, básnika, Milana Lajčiaka, Jána Štiavnického, Jozefa Zbihleja, Mirona Zelinku, zaslúžilého umelca Jána Beňa či Antona Marca.

K peknej tradícii patrilo, že 17.novembra z príležitosti Dňa študentov, vítala naša škola skoro každoročne zahraničných študentov. Na tieto stretnutia si žiaci stále pripravili pekný kultúrny program, po ktorom nasledovala družná beseda. Každý študent povedal niekoľko slov o sebe, o svojej krajine. Žiaci sa tak mohli veľa dozvedieť o živote ľudí vo Vietname, na Kube, v Palestíne, Senegale, Mongolsku, Bolívii, Ghane, Zambii či Portugalsku.

K nevšednej udalosti v živote školy patrila určite beseda so zaslúžilým majstrom športu, bežcom, Emilom Zátopkom. Dňa 20.4.1984 sa tento významný športovec porozprával na pôde školy s vtedajšími žiakmi o športe, ktorý mal tak veľmi rád a zápisom do školskej kroniky sa so žiakmi i učiteľmi rozlúčil.

Od školského roku 1983/1984 sa stalo tradíciou, že II.ZŠ organizuje každoročne pravidelne v decembri volejbalový turnaj žiakov „ O pohár riaditeľa II.ZŠ Sobrance“. Tohto turnaja sa zúčastňovali a zúčastňujú nielen žiaci škôl nášho okresu, ale aj škôl Michalovského a Spišskonovoveského okresu.

 V školskom roku 1986/1987 bolo na škole zriadené Školské športové stredisko, ktorého činnosť organizovali pán učiteľ Sivák, učiteľ Tv a pán Benko, člen Zboru národnej bezpečnosti. Žiaci trénovali v jesennom období na kolobežkách, bicykloch a kolieskových korčuliach. V zime na lyžiach. Členovia ŠŠS sa zúčastňovali lyžiarskych pretekov, ktoré sa konali z príležitosti oslobodenia Sobraniec, Michaloviec, Strážskeho. Tí najlepší bojovali i na krajských kvalifikačných pretekoch, na Majstrovstvách Slovenska či na veľmi známej lyžiarskej bežeckej súťaži „Biela stopa“ v Banskej Bystrici. Žiak Peter Čačko sa prebojoval cez krajské kvalifikačné preteky na Majstrovstvá Slovenska, kde obsadil 14.miesto.

V roku 1989 pripravilo ŠŠS pre žiakov školy besedu s našou známou športovkyňou, majsterkou ČSSR v lyžovaní, Alžbetou Havrančíkovou. Tejto športovkyni sa podarilo zasiať semienko z tohto bieleho športu aj medzi našich žiakov.

Elektronika si nachádzala stále väčšie uplatnenie vo vede i v technickej praxi. Slúžila pri riadení i pri riešení rôznych zložitých procesov. Mikropočítače sa zavádzali aj do škôl. II.ZŠ patrila medzi prvé školy, na ktorých boli zavedené mikropočítače PMD-85. Stalo sa tak 15.júna 1986 za účasti riaditeľov obvodových škôl, zástupcu vedúceho odboru školstva p. Ivana a učiteľov I. a II.ZŠ v Sobranciach. Aj keď tieto počítače sú morálne i technicky zastaralé, predsa sú dôkazom, že na našej škole bolo jedným z prioritných záujmov vybaviť proces vyučovania modernými technológiami.

V súčasnosti, za významného pričinenia sponzorov, boli tieto počítače nahradené novými typmi PC 486 a v školskom roku 1999/2000 sa začalo s vyučovaním nepovinného predmetu práca s počítačom vo 8. a 9.ročníku. Dnes sa aktivity školy upriamujú na rozšírenie počítačovej siete s napojením na internet, čo by poskytlo žiakom väčšie možnosti pracovať a oboznamovať sa i s týmto moderným výdobytkom vedy a techniky.

Spoločensko-politická situácia po novembri 1989 poznačila život škôl, ale čiastočne zmenila aj ich chod. Vyznačovala sa búrlivým revolučným politickým pohybom, ovplyvneným násilím spáchaným na študentoch v Prahe pri demonštrácii z 19.novembra. Avšak i v tomto búrlivom čase bolo treba, aby školy zachovali potrebnú stabilitu. Až čas priniesol odpovede na otázky, ktoré trápili aj pedagogických pracovníkov.

5.januára 1990 sa uskutočnila pedagogická rada za prítomnosti všetkých pedagogických pracovníkov školy, hostí z odboru školstva i zástupcu nového Učiteľského fóra s hlavným bodom programu: vyjadrenie dôvery – nedôvery vedeniu školy tajným hlasovaním. Riaditeľovi školy vyslovilo dôveru 25 prítomných, čo predstavovalo 73,5 %.

Vzápätí, 11.januára 1990, bola zvolaná pedagogická rada, ktorej hlavným bodom programu bolo navrhnúť kandidátov na riaditeľa školy. Voľby boli tajné. Každý mohol zakrúžkovať troch kandidátov. Až na pedagogickej rade konanej 18.januára 1990 si pedagogický kolektív zvolil väčšinou hlasov za riaditeľa školy opäť Jána Petra. Zástupcami riaditeľa školy sa stali Ján Kelemen a Miroslav Kočan.

Bol to prvý demokratický riaditeľ a zástupcovia školy, ktorí neboli menovaní žiadnou politickou stranou. Škola bola tak na istý čas odpolitizovaná, prechádzala obrodným procesom demokratizácie a humanizácie, pretože v tejto oblasti bolo naše školstvo najviac deformované. Išlo najmä o vzťah učiteľa a žiaka, motivačné faktory, samostatnosť žiakov. Všetko toto chýbalo v našom vzdelávacom systéme a učebnom procese .

V roku 1991 p. riaditeľ Ján Petro dosiahol dôchodkový vek a z funkcie riaditeľa školy odstúpil.

Na pedagogickej rade dňa 28.6.1991 bol učiteľským kolektívom zvolený tajným hlasovaním nový riaditeľ školy, Jozef Kunder, učiteľ telesnej výchovy. Funkciu riaditeľa školy zastával v rokoch 1991-1999. Zástupkyňami riaditeľa školy sa stali Mária Dziaková pre 1.stupeň a Mária Ihnátová pre 2.stupeň.

Dňa 16.júla 1996 vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí prerokovala a schválila Uznesením číslo 496 Návrh koncepcie základnej deväťročnej školy. Prechod z osemročnej na deväťročnú základnú školu sa uskutočňoval postupne v časovom horizonte troch rokov, počnúc školským rokom 1997/1998 a končiac školským rokom 1999/2000.

Žiaci, ktorí neboli prijatí tak ako v minulosti, pokračovali v štúdiu v 9.ročníku a o rok po ukončení 9.ročníka, spolu so žiakmi 8.ročníka sa uchádzali o prijatie na niektorú zo stredných škôl.

II.ZŠ, ktorá nebola svojou kapacitou pripravená pojať toľkých žiakov, začala zápasiť s priestorovými problémami. Bolo treba zriadiť ďalšie triedy, pretože počet žiakov narastal. Dôsledkom tejto situácie bola zrušená školská kuchynka a na istý čas aj spoločenská miestnosť, kde boli zriadené triedy.

V apríli roku 1999 bol Jozef Kunder z funkcie riaditeľa školy odvolaný. Po výberovom konaní bol na funkciu riaditeľa školy menovaný Ing. Ján Valiga, učiteľ anglického jazyka.

Život ide stále dopredu a zmeny sú neoddeliteľnou súčasťou tohoto večného kolobehu. Učiteľ je a vždy bude tvorcom atmosféry a pracovnej klímy, v akej výchovno-vzdelávací proces prebieha.

V školskom roku 1999/2000 všetci školopovinní žiaci z 8.ročníka postúpili do 9.ročníka. Škola zase zápasí s nedostatkom tried. Nájsť nové vyučovacie priestory pre žiakov bol dôležitý problém, ktorý bolo treba riešiť. Zo školskej dielne je zriadená trieda pre 2.ročník a dve ďalšie triedy boli utvorené na poschodí severnej a južnej chodby. Tým sa uvoľnila a znovu dala do užívania spoločenská miestnosť, taká potrebná pre kultúrny a spoločenský život školy.

 V školskom roku 1999/2000 mala naša škola 31 tried, z toho 13 na 1.stupni a 18 na 2.stupni. V nich sa vyučovalo 818 školopovinných detí. Detí, ktoré každé ráno prichádzali s taškami na chrbtoch, a ktoré svojím džavotom rozozvučali chodby i triedy školy. Na pôde II.ZŠ život priam kypí..

Žiaci tejto školy stále dosahujú významné úspechy vo vedomostných a športových súťažiach na okresnej či krajskej úrovni. V poslednej dobe nám spravili radosť pekné umiestnenia v literárnych súťažiach celoslovenského charakteru či v celoslovenskom kole geografickej olympiády. Tento fakt svedčí o tom, že na našej škole vyrastá stále množstvo talentov, ktoré neskôr nachádzajú svoje uplatnenie v spoločenskom živote.

Bez ohľadu na to, čo nám budúcnosť prinesie, aké moderné prostriedky budeme mať k dispozícii, ide nám učiteľom predovšetkým o to, že vychovávame jednotlivcov, žijúce bytosti Lepšie povedané osobnosť človeka, lebo človekom sa rodíme, ale osobnosťou sa stávame

A o túto mimoriadne dôležitú úlohu ide aj učiteľom II.ZŠ v Sobranciach.

 

Naše talenty    

 

Talent je slovo gréckeho pôvodu označujúce najvyššiu

hmotnostnú jednotku, teda akési bohatstvo a v p renesenom 

zmysle slova i „dar z nebies“.

J.A.Komenský vo Veľkej didaktike napísal: „No omnoho viac potrebujú cvičenie nadaní, pretože bystrá myseľ, ak sa nebude zamestnávať užitočnými vecami, zamestná sa sama vecami neužitočnými, všetečnými a zhubnými.“

Talentovaných žiakov na našej škole máme dosť. Zúčastňujú sa rôznych súťaží, olympiád, záujmovo-umeleckej činnosti, kde dosahujú pozoruhodné výsledky. Spomeňme aspoň tých najúspešnejších, ktorí od trvania našej školy sa zúčastnili okresných, krajských, ale aj celoslovenských súťaží.

Kto a za čo dostal najvyššie ocenenie? Hneď od začiatku fungovania školy dosahovali žiaci vynikajúce výsledky v súťažiach z prírodovedných a humanitných predmetov. V prírodovedných súťažiach (matematická olympiáda, pytagoriáda, chemická olympiáda, fyzikálna olympiáda, geografická olympiáda) vynikali títo žiaci: Ihnátová, Figľarová, Rejta, Nebesník, Piptová, Želinský, Šalapková, Németh, Sedláková, Demčák, Knapp, Pšak, Bilohuščin, Osifová, Fečik a mnoho ďalších žiakov, ktorí tiež dosiahli pozoruhodné výsledky. V každom školskom roku máme mnoho víťazov okresných kôl a úspešné umiestnenie na krajských či celoslovenských kolách.

V biologickej olympiáde našu školu úspešne reprezentovali na krajských kolách žiaci Horňák, Michalková, Šalapková.

Medzi najúspešnejšie recitátorky v školských rokoch 1980-1984 patrili žiačky našej školy Marcela Kocourová, Radoslava Fabiánová a Mária Dziaková, ktoré v recitátorských úspechoch pokračovali aj na strednej škole.

Vo vlastnej literárnej tvorbe úspech dosiahli žiačky Ryníková, Viňanská a Kuchtová, ktorých práce postúpili do celonárodného kola, kde obsadili 1. a 2.miesto. Marianna Kuchtová počas školskej dochádzky obsadzovala každoročne prvé miesta v prednese poézie a prózy na okresnom kole a reprezentovala okres na krajských súťažiach, kde bola veľmi úspešná. K ďalším významným recitátorkám patrili Marika Fečíková a Ľudmila Pavluliková, ktoré v prednese poézie a prózy na okresných kolách recitačnej súťaže Hviezdoslavov Kubín získali prvé miesta a popredné miesta obsadili aj na krajských kolách. Žiačky Fečíková, Tkáčová a Maximová úspešne reprezentovali školu v oblasti umeleckej činnosti. V posledných rokoch sa aj ďalší žiaci zapojili do celoslovenských súťaží vo vlastnej tvorbe. Žiak Ján Koroľ získal hlavnú cenu a Viera Madarasová čestné uznanie v celoslovenskej súťaži „Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko“. Richard Bobik získal 1.miesto v súťaži Kalokagatia a 3.miesto v celoslovenskej súťaži Literárny Kežmarok.

V olympiádach z anglického jazyka boli víťazkami okresného kola žiačky Ohradzanská a Stašková, ktoré nás úspešne reprezentovali na kraji.

V športovej činnosti veľmi úspešne na okresných, krajských a celoslovenských súťažiach reprezentoval našu školu žiak Peter Čačko.

Veľmi bohatými na športové úspechy boli školské roky 1988-92, keď volejbalové družstvo chlapcov a dievčat a hádzanárske družstvo dievčat získalo 1.miesto na okresnej súťaži.

Naša škola mala aj dobrých atlétov. K najúspešnejším patrili Lapšanský, Tutko, Kuchtová, Hliváková, Kurucová a ďalší.

Dôležitou súčasťou mimoškolskej aktivity žiakov je aj kultúrna činnosť. Žiaci úspešne prezentujú školu v speváckych súťažiach, či aktívne sa zapájajú do kultúrnych podujatí organizovaných v rámci mesta a okresu.

Doterajšie úspechy, ktoré dosiahli naši žiaci sú potvrdením toho, že aj na našej škole máme dosť talentov, ktoré svojou systematickou prácou priniesli a budú prinášať v budúcnosti nevšedné výsledky.

Čo dodať na záver? Hádam myšlienku z publikácie Tvorivosť – piata dimenzia: „Dnes ešte nevieme talenty „vyrobiť“. Vieme im však vytvoriť podmienky, môžeme im pomôcť, aby žili a neživorili, a mohli dávať plody“.

Na škole počas jej existencie v minulosti pôsobili:        

 

Riaditelia školy:

Mgr. Ján PETRO 1980-1991

Mgr.Jozef KUNDER 1991-1999

Ing. Ján VALIGA 1999 -

 

Zástupcovia riaditeľa školy:

Ján MIŽÁK 1980-1991

Ján KELEMEN 1982-1991

Mgr. Mária DZIAKOVÁ 1991- 2004

PaedDr. Miroslav KOČAN 1991-1992

Mgr. Mária IHNÁTOVÁ 1992- 2001

Mgr. Jarmila PIPTOVÁ 2001 -

Mgr. Tatiana Džurinová 2004 -

 

Učitelia: Mária BALOGOVÁ, PaedDr. Marcel BOKA, Olga BÝROVÁ, Mária DUDÍKOVÁ, Ľudovít FALTUS, Irena GAVULOVÁ, Mgr.Michal HUDÁK, Madgaléna CHOCHOLIČOVÁ, Magdaléna ILKOVÁ, Anna JENČOVÁ, Erika KIZIVATOVÁ, Ružena KOKOŠOVÁ, Mgr.Gabriela KOZMOVÁ, Helena MIKOVČÍKOVÁ, Oľga NEBESNÍKOVÁ, Ľubomír PAPP, Margita POPOVIČOVÁ, Juraj ROVŇÁK, Veronika ROVŇÁKOVÁ, Zuzana SERBÁKOVÁ, Margita ŠLAPÁKOVÁ, Alžbeta ŠUCHTOVÁ, Ján TILICKÝ, Ján TIMKO, Mária TOMKOVÁ, Anna VOJNIKOVÁ, Mária LACIOVÁ, Veronika ROPOVIKOVÁ, Alžbeta ŠUCHTOVÁ, Oliver BOBIK, Štefánia FEDOROVÁ, Mária LECHMANOVÁ, Olga NEBESNÍKOVÁ, Anna PAULIKOVÁ, Mária POHANIČOVÁ, Mária SOPKOVÁ, Marta TROCHCOVÁ, Mária VARJANOVÁ, Anna VIŇANSKÁ

 

Vychovávatelia ŠKD: Irena BARNOVÁ, Ing. Otília HEVERYOVÁ, Ján LEŠO, Peter KREJČÍ, Petronela KOTANOVÁ, Alžbeta OLEXOVÁ, Anna ROSOCHOVÁ, Iveta SLINČÁKOVÁ, Vlasta HUDÁKOVÁ, Margita SOTÁKOVÁ, Marta TELEHOVÁ,

Mária TOMČOVÁ

 

Upratovačky: Oľga BILOHUŠČINOVÁ, Mária BUTELOVÁ, Anna MAKAROVÁ, Anna KAPITULOVÁ, Alžbeta PEČEŇAKOVÁ, Mária REGENDOVÁ, Jozefína SUCHÁ, Mária SURMOVÁ, Marcela ŽEŇUCHOVÁ, Mária SLÁVIKOVÁ, Anna MATEJOVÁ

 

Školník: Emil ROZHON, Gabriel MIŠO, Tomáš ČORBA

 

Kuriči: Jozef JENČÍK, Štefan JENČÍk, Ján PAULINA

 

Hospodárky: Helena FURDOVÁ, Mária KAŤUCHOVÁ, Bernardeta FIĽKOVÁ, Marianna VANCOVÁ

 

Vedúce PS (teraz OVČ): Jana BUČKOVÁ, Anna MELNÍKOVÁ, Brigita ZAJACOVÁ

 

Kuchárky: Anna BLICHOVÁ, Anna PINKOVSKÁ, Eva LIČÁKOVÁ, Milena COPKOVÁ,

Mária RADVANSKÁ, Katarína KOŠČOVÁ, Anna Capuličová

 

 

Záver

 Sú chvíle v živote, kedy sa človek zastaví, trocha spočinie a popremýšľa o tom čo bolo i o tom, čo o ešte čaká. Takouto chvíľou v živote našej školy je spomienka na jej 20-ročnú históriu. Ani zďaleka sa nedá na niekoľkých stránkach papiera zachytiť všetko to, čo sa počas uplynulých rokov na II.ZŠ udialo. O tom by najlepšie dokázali rozprávať spomienky ľudí, ktoré sú natrvalo vryté v mysliach tých, ktorí na škole pôsobili.

Oslavy 20.výročia sú príležitosťou nielen hodnotiť a spomínať, ale aj rozmýšľať o budúcnosti. Veríme, že nová etapa v živote školy, ktorá sa pred nami otvára bude aspoň tak úspešná ako tá pred ňou, že bilancovanie pri ďalšom výročí bude príjemné a priaznivé a že II.základná škola v Sobranciach bude predvojom školstva v regióne. Je to výzva pre nás všetkých, žiakov, pedagógov i ostatných, ktorí zabezpečujú chod školy. V nasledujúcom období, ktorého história sa práve začína písať má každý šancu realizovať svoje schopnosti a tak svojim dielom prispieť k tomu, aby ďalšie roky boli plodné a „úrodné“.

Želáme tejto škole a všetkým, ktorí na nej pôsobia a budú pôsobiť, aby budúce chvíle naplnili činorodou prácou pri výchove mladej generácie našej spoločnosti.